Vlčia láska Kapitola č.6 Ups!

Otvorila som oči a uvidela som mamu,otca a môj dozor.Bola som  na zemi,opretá o stenu altánku.,,Rose je ti lepšie?Ideme za Lionellou?Chceš vodu?"pokladala mi otázky mama.Mama bola vystrašená a otec ma pozoroval so strachom v očiach.Ten môj dozor pozeral na mňa.Čo na mne akože vidí?Môj dozor si pri mňa kľakol.,,Viem že si v šoku.Viem že to budes počuť už druhýkrat, ale aj tak..Volám sa Dimitri Belikov a budem tvoj mentor.Budem nonstop pri tebe,som niečo ako bodyguard alias tréner.Môžeš ma volať Dimitri a budeme si tykať."dopovedal Dimitri a žmurkol na mňa.Nezmohla som sa ani na slovo.Len som prikývla.Dimitri sa postavil a niečo pošepkal mame a tatovi.,,Rose ideme domov.Aspoň si odpočinieš..."povedal otec.Otec sa chcel zohnúť a pomôc mi vstať,lenže Dimitri povedal:,,Nechajte"Môj otec sa na Dimitriho usmial.Po chvíli keď mama uvidela Dimitriho,aj ona sa usmiala.Dimitri ma uchopil za ruku a dvihol ma.Keď som stála na nohách,ešte sa mi trocha klepali.Dimitri ma chytil do náručia.Šokovane som na neho pozerala.Mám mu jednu streliť?Či čo?,,Hej!Nie som nemohúca ani gramblavá !Pusť ma!"povedala som rázne.Nech si z toho nerobí srandu,inak uvidí.Mama a otec vybuchli od smiechu.Skoro až plakali.Dimitri sa tiež uškŕňal.No tak toto nemyslia vážne.,,Pusť ma!"zavrčala som na Dimitriho.Pozrel  sa na mňa.Až teraz som si uvedomila aké má len krásne oči.Čokoládovo-hnedá s zlatými odleskami.Ako vlk ich má také isté,ale ako človek sú stokrát krajšie.Roztápala som sa pod jeho pohľadom na mňa.Rose!Uvedom sa!Je síce sexi ale aj tak!Nenechaj sa! Moja myseľ mi pomohla.Nekompromisne som sa mu zahľadela do očí.,,Pusť ma!"povedala som ešte raz.Mama a tato plakali od smiechu,a Dimitri sa na mňa len usmieval.Moc mu nechýba, aby aj on vybuchol.,,Nie Roza.Až doma v izbe."povedal.Sčervenala som až po končeky vlasov.Roza?To je asi moje meno v nejakom jazyku.Potom sa ho to budem musieť opýtať.Radšej už nepoviem nič.Celú cestu domov,som nepovedala ani slovo.Keď sme dorazili domov,Dimitri má odniesol do mojej izby.Po schodoch vyšiel ľahko a ladne.Akoby som bola pierko.Položil ma na posteľ a odišiel.Išla som do sprchy,urobili rutinnú hygienu.Potom som sa obliekla do červenej nočnej košieľky.Bola na ramienkach a po kolená.Ešte som išla dať máme a ocovi pusu na dobrú noc.Prišla som dole do obývačky.Mama s tatom sa na mňa usmiali.,,Rose keď sme povedali že bude tvoj mentor, mysleli sme že bude nonstop pri tebe.A zabudli sme povedať že bude bývať s nami  v dome.Izbu má vedľa teba."povedal otec.Čože?Čože?Čože?Si robia dúfam srandu!,,Ráno my to vysvetlíte!Aby vám to bolo jasné!Dobrú noc!"a odišla som preč.Vyšla som po schodoch a išla ku svojej izbe.Pred izbou stál Dimitri. Ľutovala som že nemám župan.Dimitri si ma so záujmom prezeral.,,Ehm...čo by si chcel?"opýtala som sa.Mal na sebe čierne šortkové tepláky na spanie a tmavo modré tričko s krátkym rukávom.To tričko mu krásne obťahovalo telo.Bolo vidieť že má vypracované svaly.Uf!Je ale sexi!,,Už ti asi rodičia povedali že mám izbu vedľa teba.A prišiel a som ti oznámiť že zajtra máme tréning.To je všetko.Dobrú noc Rose."povedal.,,Dobrú."povedala som.Odišla som do izby.Ľahla som si do postele.Ktovie ako vie dobre trénovať?Vyzerá sexi?Ľúbi sa mi?Je môj bodyguard?Má ma na povel?Myšlienky mi výrili hlavou ale nakoniec som zaspala.Začalo sa mi snívať o Dimitrim... To bude teda sen.....
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

FIGHT FOR LOVE Kapitola č. 15 Zvláštne chúťky súdruha♥

,,Čo?"opýtal sa Dimitri so smiechom v hlase.,,Čo asi?Veď pobalíme si veci,a ideme "domov"....Už si zdravý,tak tu nebudeme trčať."povedala som celkom jednoducho.,,Aha."povedal.Už konečne pochopil.Dvihol sa z postele a dvomi krokmi prerušil vzdialenosť medzi nami.Pohladkal ma po líci.Cez telo mi prešiel elektrický výboj.Trocha som sa zachvela.,,A to sa chceš ísť baliť?"opýtal sa Dimitri pobavene.,,Súdruh ty máš takéto čudné chúťky?Čo sa ti stalo?"opýtala som sa ho zaskočene.On sa asi zbláznil.,,Nič."povedal a pritisol si ma k hrudi.Šokovane som na neho hľadela.Srdce mi bilo stokrát rýchlejšie.Čo to robí?Chce aby nás niekto chytil?Šibe mu?Hlavou mi výrili myšlienky, keď zrazu všetky pochybnosti zmizli.Dimitri ma pobozkal.Bol to sladký, ale zároveň vášnivý bozk.Pozerala som sa mu uprene do očí.Vášeň,láska,neha to všetko je vidieť v jeho krásnych očiach.
,,To bolo začo?"opýtala som sa,keď som sa spamätala.,,Za nič...Len si mi strašne chýbala Roza."odpovedal.Chcel  ma opäť pobozkať, ale zastavila som ho.Nie,že by som to robila rada,ale nechcem tu stráviť už ani o minútu viac.Zaskočene sa na mňa pozeral.Vyviedla som ho z rovnováhy.,,Prečo?"opýtal sa šokovane., Súdruh,nie že by som nechcela byť s tebou, ale ja už tu nechcem byť.Prosím. Už sa poďme baliť.Lebo sa tu scvoknem."povedala som s menším pobavením.Ten jeho výraz.Ja umrem...,,Aha.Tak teda dobre.Ale chcem odmenu."preniesol vypočítavo.A čo by chcel?,,A čo by si také chcel?"opýtala som sa.,,Keď sa pobalíme,dáš mi bozk.Ale musí byť trochu dlhší."povedal.Tak on takto.Veď on uvidí.Hihihi.,,Dobre teda."povedala som.A už som plánovala.Dali sme sa do balenia.Asi o pól hodinu sme to mali hotové.Ale že dosť vecí sme tu mali.Tašky sme už mali nachystané pri dverách.Práve som zvliekali obliečky z postele,keď súdruh podišiel ku mne.Vedela som čo chce.Ale aj kebyže neviem,na očiach mu to bolo jasne vidieť.Chytil ma okolo pasu.Otočila som sa k nemu.Pobozkal ma,ale aj ja jeho.Odmena splnená. Ale ešte netuší čo mu spravím, keď budeme mať tréning. Som trochu škodoradostná.,,A teraz môžme ísť."zavelila som.Dimitri len prikývol.Zobrali sme tašky do rúk,a išli sme podpísať reverz.Po podpísaní reverzu sme išli do svojich izieb. Dimitriho som vyprvadila až po jeho izbu.Keď sme sa rozlúčili, odišla som do svojej izby.Vybalila som si veci,a prezliekla som sa.Bol večer.Dala som si ešte horkú sprchu a potom šup do pyžama.Ľahla som si do postele,ale skôr ako som išla spať, skontrolovala som Lissu.Bola s Christianom.Učili sa.Tak som ich nechala.Ktovie k čomu by sa to mohlo vyvinúť.Potom som už išla spať Zaspala som.Dúfam že sa mi bude snívať o Dimitrim.Vrrrrrr♥
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

Vlčia láska Kapitola č.5 Ty kokos!Ja neverím!

Keď odišli moji rodičia,bola som šťastná.Mám skvelého otca.Myslela som si, že bude horší.Veď keď mi o ňom nechceli nič povedať,tak čo som si mohla myslieť.Akurát iba svoje.Takto som rozmýšľala asi desať minút.Keď sa otvorili dvere.Stála tam doktorka Lionella.Podišla ku.mojej posteli.,,Ahoj Rose"povedala.,,Spravíme ti vyšetrenie a potom podľa výsledkov ťa pustíme.Takže dnes asi pôjdeš domov."povedala s úsmevom.,,Super"odpovedala som jej na to.Tešila som sa ako malé dieťa.Urobila mi vyšetrenia.Výsledky boli výborné.Ani rebrá dolámané už neboli.Potom mi dala ešte pár liekov.Niektoré som tam vypila,a niektoré mi dala domov na trvalé užívanie.Nebola som z toho moc happy.
Keď som prišla domov,v hlavnej miestnosti (obývačka) sa svietilo.Položila som tašku na zem a odišla som tam.Už som bola skoro v obývačke,keď som ostala stáť.Boli odtiaľ počuť hlasy.Moja mama a otec.Nekričali na seba.Normálne diskutovali. Nabrala som odvahu a vošla som tam.,,Rose zlatíčko"povedala mama.,,Princeznička prišla"povedal otec s úsmevom. To nemyslí vážne.Že princeznička? Zabite ma!,,Ahojte"odzdravila som ich oboch.
,,Oci?Už neodídeš?Ostaneš tu s nami?"opýtala som sa skôr,ako stihli niečo povedať.Nahodila som nevinnú tvár.Otec sa usmial.,,Neboj sa Rosemarie. Ostanem tu s vami.Neodídem."povedal.V srdci mi nastal kľud.,,Áno Rose.Otec ostane s nami.Už nás samé nenechá."povedala mama.Vôbec som nerozmýšľala a rozbehla som sa k nim.Stali pri sebe,tak som ich objala.Bola som šťastná.Objali ma tiež.,,Rose choď si vybaliť. O hodinku máme večeru.A máme prekvapenie.Večer máme už program.Je to pre teba darček."povedal mama.Otec len prikývol.,,Tak idem."odpovedala som jej.Odišla som si po tašku.Vyšla som po schodoch do svojej izby.Mala som ju upratanú,vyvoňanú ružami.Bola to krása.Vybalila som sa.Dala som si horkú kúpeľ a prezliekla som sa.Čierne džínsy,tmavo červené tričko a čiernu mikinu.To bol môj štýl.Všetko v tmavých farbách.Vlasy som si nechala rozpustené.Zobrala som si svoj iPhone a odišla som do jedálne.Keď som tam prišla, rodičia tam už boli.Prisadla som si k nim.Mali sme kuracie prsia na prírodno a ryžu.Mňam!Keď sme dojedli,mama sa ujala slova:,,Rose teraz bude ten "darček".Obleč sa trochu teplejšie, pojdeme von."povedala.Vybehla som do svojej izby.Zobrala som si sexi koženú čiernu bundu.Keď som prišla ku vchodovým dverám,mama a otec už boli oblečený.
,,Môžme ísť"zavelil otec.Išli sme ku altánku v "parku".Postavili sme sa tam.,,Môžeš vísť"povedala zrazu mama.Nechápala som ju.Zrazu od kríkov bol počuť šum.Vychádzal odtiaľ vlk.Bol to on.Ten čo mi zachránil život.Ten najkrajší akého som kedy videla.Postavil sa predomňa.Premenil sa.My vlci sa premeníme aj s oblečením. Neviem si to vysvetliť.Oblečenie sa nám neroztrhá. Bol to krásny chalan.Mohol mať tak 22 rokov.Bol sexi.Vyšportovaná postava,tmavo hnedé oči,čierne vlasy po ramená a okolo 195 cm.Takže úžas.Pozerala som na neho ako na anjela.,,Rose toto je tvoj vlastný tréner a dozor "povedal otec.Asi som prestala dýchať.A asi sa mi zastavilo srdce.Pozrela som sa ešte raz na svoj "dozor" a omdlela som.Už zase.
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

FIGHT FOR LOVE Kapitola č.14 Ďakujem Lissa:3

Pred týždňom som sa s Dimitrim pohádala.Dopadlo to celkom dobre.Dnes mala prísť za nami Lissa.Ja už som bola zdravá,ale Dimitriho som odmietla nechať samého.Všetci si z toho vydedukovali, že som sa zaľúbila do svojho trénera.No a čo.Aspoň z toho nie sú iné domnienky.Lebo keby vedeli, že má Dimitri tiež miluje,tak to by zle skončilo.Bolo práve popoludnie.O 02:45  čakáme Lissu.Ešte schádza necelá pól hodinka.S Dimitrim sedíme na jednej posteli.Nič nerobíme,len sa objímame.Nikto sem teraz nemá prísť.Tak či onak je zamknutá izba.,,Dimitri dnes ťa Lissa uzdraví a možno ťa aj dnes pustia."povedala som po chvíli.,,Viem Rozo.Ale tréningy začnú zajtra a -"hovoril Dimitri.,,Na to zabudni!Nie že zajtra bude tréning,ale až minimálne o tri dni!Rozumieš?A viac sa s tebou o tom dohadovať nebudem!"povedala som rázne.Nech si to pekne vyhodí z hlavy.Jeho zdravie je oveľa dôležitejšie ako môj tréning.,,Roza"povedal zúfalo.,,Toto mi nerob.Musíš poriadne trénovať.O sedem mesiacov máš skúšky."povedal.Áno,je pravda,že mám o sedem mesiacov skúšky.Ale trénovať môžem aj určitú dobu sama.,,To je síce pravda,ale nič na tom nemení, že budeme mať tréning až o tri dni."povedala som.Zrazu niekto zaklopal.Dvihla som sa z postele a išla som otvoriť.Bola tam Lissa.,,Ahoj Lissa"povedala som a objala som ju.,,Rose tak strašne si mi chýbala"povedala.Chytila som ju za ruku a vtiahla som ju do izby.Ešte som z nohu zavrela dvere.,,Vitajte princezná Lissa"povedal Dimitri formálne.,,Strážca Belikov.Dnes vás uzdravím.Nemusíte sa už toľko trápiť.A nie len vy"povedala Lissa a žmurkla na mňa.Podišla ku Dimitrimu.,,Strážca Belikov ukážte mi prosím to nohu,ruku a krk.A poprosím žiadne protesty."povedala Lissa s úsmevom.,,Sľubujem, že protesty nebudú.Rose mi povedala čo mi spraví ak budem protestovať."povedal Dimitri.Čo?Ja som ale nič nepovedala!Hodila som na Dimitriho nechápavý pohľad.Možno to povedal len tak.Neviem.,,Výborne"povedala Lissa.Položila ruku na Dimitriho nohu a zavrela oči.Cítila som úžasný pocit.Plný krásy a ľahkosti.Rána sa mu úplne zacelila a ostala tam len malá jazva.Prešla k ruke.Cez ruku sa mu tiahol obrovský škrabanec.Lissa tam zase položila ruku a zavrela oči.Zase ten úžasný pocit.Na ruke mu neostala ani len jazva.Už len krk.Ku krku priložila iba dva prsty.Ani len nezavrela oči a už bola rána zacelená.Chytila som Lissu za predlaktie a posadila som ju na posteľ.,,Ďakujem princezná Lissa"povedal Dimitri a stále bol v úžase.,,Nie je zač."odpovedala mu hneď Lissa.,,Lissa poď odvediem ťa k darcom.Musíš sa posilniť po tomto výkone."povedala som.Chcela som ju zdvihnúť z postele, keď zrazu prehovorila:,,Nie je treba Rose.Vonku sedí Christian.On ma tam dovedie."povedala s úsmevom.Aha Christian.Na jeho som úplne zabudla.,,Tak dobre"pritakala som.Tentokrát sa s mojou pomocou zdvihla a odkráčali sme ku dverám.,,Ahojte"povedala a otvorili si dvere.Vonku už čakal nedočkavo Christian.,,Ahoj Christian.Odveď prosím Lissu k darcom."povedala som.Christian len prikývol.Zobral Lissu za predlaktie a už išli preč.Vošla som naspäť do izby.Dimitri sa usmieval.Tento úsmev som mala najradšej.Bol krásny a pri tom sexi.,,A ide sa baliť!"povedala som s radosťou v hlase.
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

Vlčia láska Kapitola č.4 No super!

Sedela som ako zamrazená.,,Ahoj Rose"pozdravila ma mama.,,Ahoj mami"odzdravila som ju.Už len čakám,ako to na mňa spustí.Neviem čo môžem od nej čakať.Je síce malá,ale ide z nej strach.Ale že strašný.Hlavne nech to mám za sebou.,,Rose!Čo ťa to preboha napadlo!!!Taká blbosť!Sa chceš zabiť?Alebo čo teda!Toto sa vážne nerobí!"kričala po mne ako zmyslou zbavená.Teraz len dúfam že má nezabije sama.Ehm....to by bola sranda.Riadila by ako tajfún.,,Čo asi?Blbosť to vážne nebola!Ja chcem vedieť pravdu!Vieš ako sa cítim?Nie!!!Lebo na mňa kašleš!Neviem kto je môj otec!Všetci sa ku mne chovajú ako ku princeznej!A to horor!"vyprskla som na ňu.Chudák ten pán.Bude mať z nás traumu.Mal by ísť radšej preč.Len mlčky na nás pozerá.,,Rosemaria!Tak toto nemyslíš vážne!To je vrchol!A nebola to blbosť?Nebola?Veď si sa skoro zabila!"hovorila stále s zvýšeným hlasom.,,Skoro"povedala som potichu.,,Tak toto ešte rázne prediskutujeme!A neskúšaj sa z toho vyvliecť!Je ti to dúfam jasné!"dopovedala a hrdelne zavrčala.V posteli som sa prikrčila.Trocha,no teda trošku bojím.,,Janine už ju nechaj.Má plné právo byť naštvaná."povedal ten starý pán.No teda neviem,ale možno tuším kto to je, ale je super už teraz.,,Ach ešte aj ty začni Ibrahim"povedala mama.Zrazu sa jej výraz v tvári zmenil.Vyzeral starostlivo,milo ale trochu smutne.,,Rose už nebudem riskovať aby sa ti niečo stalo.A zhodli sme sa na tom s tvojím otcom.M
Už je čas.Rose"povzdychla si nahlas.,,Rose toto je tvoj otec.Ibrahim-Abe Mazur"dopovedala.Vsadím sa,že som mala ústa otvorené tak, že by sa tam vošlo aj lietadlo.Tak trocha menší šok.S otcom cúvli o tri kroky.Neviem čo čakali.Áno je pravda,že mám výbušnú povahu,ale rodičom by som nikdy neublížila.Super teraz sa má budú báť.,,Neviem čo ste čakali,ale tušila som to."povedala som s úsmevom.,,A-ale a-aako?"nevedel sa vykoktať otec.Ešte viac som sa usmievala.,,No prosím vás.Prišli ste iba vy dvaja,držali ste sa za ruky.A tie vaše pohľady.Vy si myslíte že mi to nedocvaklo?"povedala som.,,Ach ty moja malá princezná"povedal otec.No super.Som princezná.Potom sme prehodili ešte pár slóv a na rozlúčku ma obi dvaja objali,a dali mi pusu na čelo.Potom odišli.Mám super otca.:)
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

FIGHT FOR LOVE Kapitola č.13 Zlé rozhodnutie,ale "dobrý" koniec.♥

Ráno ma zobudil ľahký dotyk na mojej ruke.Vyletela som do sedu.Uvidela som Dimitriho, ako ma sleduje s úsmevom.Ten jeho úsmev mi ale chýbal.,,Dobré ráno Roza"povedal tichým hlasom.Jeho krásne čokoládové oči sa na mňa upierali.Jej!On bol ale zlatý.,,Dobré ráno Dimitri"povedala som a naspäť som si ľahla na posteľ.Začala som.sa usmievať ako cvok.Postele sme mali úplne pri sebe.Keď odišla včera večer sestrička, tak som si ju posunula k Dimitrimu.No a čo!Veď keď niekoho milujem a je zranený, tak ho budem strážiť ako oko v hlave.Dimitri zasunul ruku nižšie a preplietli sme si prsty.,,Rose?"opýtal sa po chvíli.,,Áno?"povedala som a zdvihla som k nemu hlavu.,,Kto má zachránil?A vlastne, prečo si.v nemocnici aj ty?"opýtal sa s otáznikom v očiach.Ale ja mu to.nemôžem povedať.Čo teraz?Čo teraz?Rose rozmýšľaj.Makaj!,,Rose?"oslovil ma znovu,keď som neodpovedala.,,Nooo.Vlastne to je dlhý príbeh.Poviem ti to keď ti bude lepšie.A nie ja by dom mala hovoriť čo sa stalo.To skôr ty súdruh!"povedala som miesto toho,aby som povedala pravdu.Ostal zaskočený.Vzdychol si.,,No išiel som tam o päť minút skôr.Práve som si dával dole mikinu,keď som dostal silný úder do hlavy.A stratil som vedomie.Potom som sa prebudil na zrúcanine Blackhort.Dal som sa s nimi do boja.Ale jeden ma z nich zo zadu zakusol do krku.Potom sa to zomlelo všetko strašne rýchlo.Zaútočil na mňa, ale ja som z celej sily bojoval.No tak ma znehybnil tak,že mi do nohy zapichol kovovú tyč.Z tej bolesti som omdlel.A zobudil až tu v nemocni pri tebe Roza"dopovedala Dimitri.Úplne som z toho ostala v šoku.Nahrnul sa do mňa hnev.Taká som "rada" že som tie svine zabila.Usmievala som sa určite ako psychopat.,,Rose?Čo si vyviedla?Ten tvoj úsmev sa mi neľúbi"povedal zrazu Dimitri.,,Nič súdruh.Nič!"povedala som stále so psychopatickým úsmevom.Jo. Som psycho. Ale že aký.,,Rose teraz povec mi, kto má zachránil,aby som sa mu mohol poďakovať "povedal Dimitri.Nemôžem to dlho schovávať. Skôr či neskôr by to zistil.,,Noooo.Dimitri je to človek, ktorého poznáš.A má ťa z celého srdca najradšej.A nedá dopustiť, aby sa ti niečo stalo."povedala som.,,Rose nerozumiem čo tým.... Rose!"povedal a začal si niečo hovoriť rusky.,,Toto nemyslíš vážne!Ty si riskovala svoj život,aby si ma zachránila!Zbláznila si sa?"kričal po mne Dimitri.,,Dimitri-"
snažila som sa mu to vysvetliť.,,Žiadne Dimitri. Ty si sa úplne pomiatla.Tak toto som si nemyslel.Nemôžeš riskovať seba za mňa.Toto už viackrát nerob!Rozumieš?"hovoril.No tak takúto reakciu som teda nečakala.Do oči sa mi nahrnuli slzy.Pustila som Dimitriho ruku,a otočila som sa mu chrbtom.Hlavu som dala do podušky a vzlykala som.Nevedel si predstaviť,ako som sa cítila, keď som ho videla vtedy na zemi.Ani sa len nehýbal.V mysli sa mi premietali všetky obrázky.Ako som ho videla zraneného,v bezvedomí,mŕtvy strigoii a to najhoršie, jeho napoly mŕtveho.,,Roza.Prepáč.Nechcel som ti ublížiť.Toto som nemal urobiť."povedal.Ľahol si vedľa mňa a objal ma.Ani som sa na neho neotočila.Po čase som sa celkom ukľudnila.Neviem ako dlho sme tam takto spolu ležali, ale zaspali sme v objatí.
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE

Vlčia láska Kapitola č.3 Nemocnica

Keď som otvorila oči,zistila som, že ležím v nemocnici.Ako prvé som sa pozrela tam,kde som mala zapichnutý ten hnusný konár.Bolo to zašité a trochu napuchnuté.Mala som aj infúziu.Spomenula som si na to, ako sa mi ťažko dýchalo.Ktovie či mám rebrá už zacelené.Poobzerala som sa po izbe.Nikto tu nebol.Ale viem čo ma bude teraz nasledovať.Výsluch od mamy.To som tomu teda dala.ACH!Zrazu sa otvorili dvere a tam stála doktorka Lionella Merková.Je staršia(asi tak 40 rokov),bruneta a je vysoká.,,Ahoj Rose. Ako sa cítiš?"opýtala sa ma.,,Nič moc"povedala som jej na rovinu.,,No to sa ti nedivím.A ináč je tu aj tvoja mama.Keď ťa sem doniesli, bola vystrašená k smrti.A je tu aj tvoj-"neodpovedala mi to.Čo predomňou tají.Vôbec sa mi to neľúbi.Nemám rada tajnosti.,,Kto tu je!"naliehala som na ňu.,,No ehm... nikto.Ja ešte prídem"zmizla skôr, ako som stihla niečo povedať.Ľahla som naspäť na posteľ a rozmýšľala som.Moja myseľ pracovala tak ako len mohla.No som zvedavá kto to len bude.Môj batoh!Kde ho mám!Asi som ho stratila pri tom páde.Poobzerala som sa po izbe.Hľadala som,či nie je náhodou v izbe.Uvidela som ho v rohu izby,na stoličke,Dvihla som sa vydala som k batohu.Išla som pomalým a bolestným krokom.Au!Otvorila som batoh a vyhrabala som odtiaľ mobil.Šťastná,že je v celku, som išla naspäť k posteli.Len čo som si ľahla, otvorili sa dvere.Stála tam mama a s ňou nejaký pán so strašným oblečením.Asi je z cirkusu.Držali sa za ruky.Už mi to asi docvaklo.Toto bude môj otec.A DO RITI!TAK TOTO JE ZLY SEN!ALEBO APOKALYPSA?HLAVNE ŽE SOM PRI VEDOMÍ!ZATIAĽ!!!