Bola Dimitriho. Posadila som sa a poňaťahovala sa ako mačka.,,Ahoj Rose. Už si vyspatá?"povedal Dimitri. Sedel na zemi,opretý o stenu.V jeho očiach bol vidieť záujem.,,Ahoj Dimitri.Koľko prosím ťa už spím?"posadila som sa. Ale Dimitriho mikinu som si nedala dole.Rozmýšľam či mu ju ešte vrátim.,,No spíš už asi dve hodinky. A mám takú potuchu že mi tú mikinu už nevrátiš."povedal vražedne sexi pohľadom.Úplne sa pod tým jeho pohľadom roztápam.Ale má pravdu. Mikinu mu už nevrátim.Trochu som sa začervenala.,,Máš pravdu. Mikina je moja."povedala som vysmiato. Sledoval ma.Už mi bolo oveľa lepšie. Ktovie-.....,,Dimitri ja musím ísť do školy! Preboha! Už je druhá hodina!"vyskočila som na nohy.Chcela som sa rozbehnúť k dverám keď zrazu Dimitri pomykal prstom.Vyzeralo to ako NIE.,,Roza,Roza."povedal.,,Nemusíš ísť nikam.Ohlásil som u pani riaditeľky Kirovej, že je ti zle.A preto máš dnes voľno.Nemusíš ísť do školy."povedal s úsmevom v tvári. Šokovane som na neho pozerala.Mám takú potuchu, že mi vynechalo pár úderov srdca.Potom sme s Dimitrim diskutovali o našich tréningoch. Po tréningu som odišla do svojej izby.Takto to pokračuje už mesiac. O osem mesiacov mam skúšky a potom pridelenie!JEJ!Už sa teším. Dnes je super deň. S Dimitrim mám tréning pri školskom "lese".Kráčam cez kampus, smerom ku miestu nášeho stretnutia.Keď tam prídem, vidím tam Dimitriho batoh,bundu,kôl.Kôl?To nie je nič dobré.,, Dimitri! Dimitri! Kde si! Vylez!Dimitri! Toto nie je sranda!"kričala som z plných pľúc. Začala som sa triasť a plakať. Zrazu zbadám na zemi papier a rýchlo dvihnem. Ledva dýcham.Plačem!Nie!
Ak chcete Belikova naspäť.... tak nám odovzdajte posledného člena Dragomirského rodu!Inak je mŕtvy. Zajtra o pól šiestej večer u zrúcaniny Blackhort!
POKRACOVANIE NABUDUCE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára