Zobudila som sa v školskej nemocnici.Asi som tu bola sama.,,Rose"ozval sa niekto v rohu izby.Ten hlas som poznala. Bol to Dimitri. Jeho krásny melodický a hlavne prenikavý hlas.,,Ahoj"vyšlo nakoniec so mňa.Chcela som sa posadiť aby som na neho videla,no Dimitri hneď preskočil ku mne a zarazil mi cestu.,,Nemala by si vstávať!"povedal ustarosteným hlasom.,,Rose. Vieš si predstaviť ako som sa o teba bál? Keď mi to prišla princezná Vasillisa povedať,chcel som poslať rovno letecký zásah!"povedal celkovo smutne.,,Ja som si myslela že sa nebojíš ničoho"odpovedala som s menším úsmevom.,,Rose ja sa bojím o teba!"povedal.To bolo krásne. On je taký sladký.,,Dimitri? Poď si sadnúť vedľa mňa. Prosím!"zaprosila som a hodila som na neho nevinnú tvár.On ani chvíľu nerozmýšľal a hneď si prisadol ku mne.,,Ďakujem!"a vrhla som sa mu okolo krku.Vôbec to nečakal a tak zostal zaskočený. Ale nakoniec sa uvoľnil a objal ma tiež.Jeho krásne ruky ma obímali. Neviem prečo, ale jeho ruky ma strašne fascinovali.V tej najkrajšiej chvíli aká len mohla byť,niekto zaklopal a vošiel do izby.Bola to doktorka Olendzká.My s Dimitrim sme sa už neobímali.,,Ahoj Rose. Strážca Belikov.Už je ti lepšie?"opýtala sa po chvíli.,,Celkovo dobre.Len ma bolí tá ruka!"zaskučala som od bolesti.,,Dáme ti nejaké tabletky od bolesti. A ešte pár vyšetrení.A zajtra ráno môžeš ísť."dopovedala doktorka Olendzká.Na chvíľu odišla,a vrátila sa s tabletkami.Bez problémov som ich vypila.Asi po trištvrte hodine som zaspala.Neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila bola tu so mnou........
POKRAČOVANIE AŽ MOŽNO VEČER ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára