,,NIE!NIE! NIE! NIE! NIE!"kričala som.Nevedela som čo mám robiť.Rýchlo som pozbierala Dimitriho veci a s listom som utekala do strážcovského centra.Keď som tam pribehla celá som sa triasla,plakala som.,,Rýchlo poďte sem!Hneď!!!!!!"kričala som.Zrazu sa okolo mňa zostupilo veľa strážcov a na čele s Albertou.,,Rose čo sa deje?"opýtala sa ma.,,Dimitriho! Dimitriho uniesli!"povedala som cez slzy a podala som jej list.Alberta začala hneď konať.Zvolala stretnutie. Na stretnutie som nemohla ísť.Trvalo okolo hodiny.Nemôžem čakať.Utekala som do izby.Zobrala som si batoh s vecami a Dimitriho kôl.Z izby som najrýchlejšie ako som len mohla, utekala k bráne.Strážci ma nechceli pustiť, ale ja som to vyriešila.Ukradla som jednému paralizér.Spacifikovala som ich.Mali ma pustiť.Ich chyba.Vyšla som za bránu a utekala ku zrúcanine Blackhort. Trvalo mi to asi 15 minút.V rukách som zvierala kôl.Zrazu som pocítila závrat a potom som ho uvidela.Strigoia.On ma nevidel.Pomaly a hlavne potichu, som išla za ním.Už som stála za ním.V tej chvíli sa otočil a ja som prebodla srdce.Pokračovala som ďalej v ceste.Pri zrúcanine stál jeden strigoi. Zabila som ho.Ovládal ma strach,agresivita a hlavne láska.Cez zrúcaninu som sa snažila ísť čo najtichšie. Zrazu....zrazu som uvidela Dimitriho.Ležal na zemi. Nehybne.Z nohy mu trčala kovová tyč a na pravej ruke mal strašný škrabanec.Na krku kusanec. To mi stačilo.Boli tam dvajastrigoii.,,On je môj!Vy bezcitné zmyje!"rozbehla som sa po nich.Ovládala ma agresivita.Prvého som zabila hneď.Druhý sa na mňa vrhol.Nemal to robiť.Rovno som ho zabila.Pribehla som k Dimitrimu.Dala som si dole mikinu a položila som ju na jeho ruku., Dimitri! Dimitri! Počuješ ma!Prosím súdruh!Otvor oči!Milujem ťa!Som tu s tebou!"hovorila som na neho.Stále neotváral oči.Zrazu som počula kroky.Ochraniteľsky som sa náhla nad Dimitriho a uchytila som kôl.Kroky pridávali na hlase.Niekto ma chytil za rameno.Prudko som chytila tu ruku a tu osobu som prehodila za seba.Bol to strážca.Hups!,,Rose upokoj sa.Pusti nás.My mu pomôžeme"zaznel za mnou milý hlas Alberty.Chcela som sa postaviť lenže som bola taka unavená a doráňaná, že som sa nemohla postaviť.Niekto ma chytil za predlaktie a pomohol sa mi postaviť.Dvihla som hlavu a pozrela som sa do očí mojej mami.Začala som sa triasť a plakať.Objala ma.Mama ma viedla k jednému z troch SUV.,,A čo Dimitri?"povedala som.Stabilizujú ho a odnesú do auto.A potom čo najrýchlejšie do školskej nemocnice"povedala.Prišli sme k autu.Mama ma posadila na zadné sedadlo.Potom už nič neviem,lebo som omdlela.
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára