Utekala som tak rýchlo ako som len mohla.Zachvílu som počula bolestné vytie matky.Viem čo teraz nastane.Vyhlásia pátraciu akciu.No nič.Už ju zpustili. Musim pridať.Ale počujem cudzie vytie.Di riti!Odkiaľ tak na rýchlo zobrali posili. Musím zrýchliť.Pôjdu po mojom pachu.NIE!NIE!NIE!NIE!Chytia ma!Ani som si poriadne neuvedomila,že sa blížim k rokline. Nie, že by bola hlboká,ale nechcela by som tam spadnúť. Stále som utekala.Ocitla som sa na kraji rokliny. Čo budem robiť?Nemala som kam utiecť.Zrazu.... zrazu sa mi šmykla laba a zletela som dole.Skučala som od bolesti.Padľa som tak zle, že som si polámala pár rebier a do boku som si zapichla tvrdý konár.Skučala som od bolesti.Zachvíľku som uvidela v diaľke vlkov,možno len vlka.Neviem.Zrazu pri mne stál vlk.Bol to najkrajší vlk,akého som kedy videla.Alfa samec.Neviem kto to bol.Nebol z nášeho kráľovstva.Poznám všetkých vlkov v kráľovstve.Bol čisto čierny,pri lúčoch slnka mu na chrbte hrala tmavo modrá. A tie oči.Ach!Zlatohnedé.Krajšie som v živote nevidela.Zavyl o pomoc.,,Nehýb sa"povedal.My vlci sa vieme regenerovať,ale kosti sa nám ťažšie liečia. Ľahol si pri mňa a začal mi oblizovať ranu kde som mala ten konár.,,Ako sa voláš?"pýtala som sa. Chvíľu to zvažoval.,,Dimitri-Dimitri Belikov "povedal
,,Máš krásne meno"povedala som uboleným hlasom a začala šom skučať od bolesti.Ťažko sa mi dýchalo.Zachvílu som počula vytie a zvuk láb dopadajúcich na zem.Zrazu som sa premenila naspäť do ľudskej podoby.Nebol to dobrý nápad.Bolelo to oveľa viac.Ďalej si už nepamätám, lebo som sa ocitla v bezvedomí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára